Ура́льскія мовы — моўная сям'я, у якую ўваходзіць каля 30 моў настратычнай макрасям'і. Агульная колькасць носьбітаў — каля 20 мільёнаў чалавек. Пытанне роднаснасці ўральскіх моў з іншымі настратычнымі застаецца дыскусійным. Уральская моўная сям'я ўклучае фіна-ўгорскую і самадыйскую групы моў.
Уральская | |
---|---|
![]() | |
Таксон | сям'я |
Арэал | Расія, Фінляндыя, Эстонія, Венгрыя і інш. |
Класіфікацыя | |
Катэгорыя | Мовы Еўразіі |
Настратычная макрасям'я (гіпотэза)
| |
Склад | |
самадыйская галіна, фіна-ўгорская галіна | |
Коды моўнай групы | |
ISO 639-2 | — |
ISO 639-5 | urj |
Класіфікацыя
Самадыйскія мовы
Паўднёвая галіна
- Сялькупская мова
- †
- †
- †
- †
- Тайгійская мова †
Паўночная галіна
- Энецкая мова
- Ненецкая мова
Фіна-ўгорскія мовы
- Обска-ўгорскія мовы
Фіна-пермская галіна
- Пермскія мовы
- Удмурцкая мова
- Комі-зыранская мова
- Фіна-волжскія мовы
-
- Мардоўскія мовы
- Эрзянская мова
- Макшанская мова
- †
- †
- †
-
- Саамскія мовы
- Заходнесаамская група
- Паўднёвасаамская мова
- Паўночнасаамская мова
- Усходнесаамская група
- †
- Інары-саамская мова
- †
- †
- Заходнесаамская група
-
- Паўднёвая група
- Водская мова
- Ліўская мова
- Паўднёваэстонская мова
- Гаворкі выру, , сету, , а таксама паўднёваэстонскія гаворкі Лудзы і Краснагародскага
- Эстонская мова
- Паўночная група
- Фінская мова
- Квенская мова
- Фінская мова
- Усходняя група
- Вепская мова
- Іжорская мова
- Паўднёвая група
† — мёртвыя мовы
Літаратура
- Напольских В. В. Введение в историческую уралистику. Ижевск: УдмИИЯЛ, 1997.
- Основы финно-угорского языкознания, [т. 1-3]. М., 1974-76.
- Уральские языки и народы / Пер. с венг. М., 1985.
- Collinder B. Survey of the Uralic languages. [2 ed.]. Stockholm, [1957].
- Deczy G. Einfuhrung in die finnisch-ugrische Sprachwissenschaft. Wiesbaden, 1965.
- Hajdu P. Finnugor nepek es nyelvek. Budapest, 1962.
- Hajdu P. Bevezetes az urali nyelvtudumanyba. Budapest, 1966.
- Marcantonio, Angela. The Uralic Language Family: Facts, Myths and Statistics. Publications of the Philological Society, 35. Oxford — Boston: Blackwell, 2002.
Аўтар: www.NiNa.Az
Дата публікацыі:
Ura lskiya movy moynaya syam ya u yakuyu yvahodzic kalya 30 moy nastratychnaj makrasyam i Agulnaya kolkasc nosbitay kalya 20 milyonay chalavek Pytanne rodnasnasci yralskih moy z inshymi nastratychnymi zastaecca dyskusijnym Uralskaya moynaya syam ya ykluchae fina ygorskuyu i samadyjskuyu grupy moy UralskayaTakson syam yaAreal Rasiya Finlyandyya Estoniya Vengryya i insh KlasifikacyyaKategoryya Movy EyraziiNastratychnaya makrasyam ya gipoteza gipoteza gipoteza Skladsamadyjskaya galina fina ygorskaya galinaKody moynaj grupyISO 639 2 ISO 639 5 urjKlasifikacyyaSamadyjskiya movy Paydnyovaya galina Syalkupskaya mova Tajgijskaya mova Paynochnaya galina Eneckaya mova Neneckaya movaFina ygorskiya movy Obska ygorskiya movyFina permskaya galina Permskiya movy Udmurckaya mova Komi zyranskaya mova Fina volzhskiya movy Mardoyskiya movy Erzyanskaya mova Makshanskaya mova Saamskiya movy Zahodnesaamskaya grupa Paydnyovasaamskaya mova Paynochnasaamskaya mova Ushodnesaamskaya grupa Inary saamskaya mova Paydnyovaya grupa Vodskaya mova Liyskaya mova Paydnyovaestonskaya mova Gavorki vyru setu a taksama paydnyovaestonskiya gavorki Ludzy i Krasnagarodskaga Estonskaya mova Paynochnaya grupa Finskaya mova Kvenskaya mova Ushodnyaya grupa Vepskaya mova Izhorskaya mova myortvyya movyLitaraturaNapolskih V V Vvedenie v istoricheskuyu uralistiku Izhevsk UdmIIYaL 1997 Osnovy finno ugorskogo yazykoznaniya t 1 3 M 1974 76 Uralskie yazyki i narody Per s veng M 1985 Collinder B Survey of the Uralic languages 2 ed Stockholm 1957 Deczy G Einfuhrung in die finnisch ugrische Sprachwissenschaft Wiesbaden 1965 Hajdu P Finnugor nepek es nyelvek Budapest 1962 Hajdu P Bevezetes az urali nyelvtudumanyba Budapest 1966 Marcantonio Angela The Uralic Language Family Facts Myths and Statistics Publications of the Philological Society 35 Oxford Boston Blackwell 2002