Azərbaycanca  AzərbaycancaБеларуская  БеларускаяDeutsch  DeutschEnglish  EnglishFrançais  FrançaisҚазақ  ҚазақLietuvių  LietuviųРусский  Русскийภาษาไทย  ภาษาไทยTürkçe  TürkçeУкраїнська  Українська
Падтрымка
www.global-by3.nina.az
  • Галоўная
  • Вікіпедыя
  • Музыка

Дзяржа ўны сцяг Слава цкай Рэспу блікі славацк Štátna vlajka Slovenskej republiky сцяг Слава кіі славацк Vlajka Slovensk

Сцяг Славакіі

  • Галоўная старонка
  • Вікіпедыя
  • Сцяг Славакіі

Дзяржа́ўны сцяг Слава́цкай Рэспу́блікі (славацк.: Štátna vlajka Slovenskej republiky), сцяг Слава́кіі (славацк.: Vlajka Slovenska) — сцяг-трыкалор, зацверджаны 1 верасня 1992 г. і ўпершыню ўзняты 3 верасня 1992 г. (менавіта гэту дату прынята вызнаваць за дату зацвярджэння), які складаецца з трох гарызантальных палос панславісцкіх колераў: верхняя паласа белая, сярэдняя — сіняя, ніжняя — чырвоная. З мэтай адрознення сцяга ад сцягоў іншых славянскіх краін на яго нанесены нацыянальны герб Славакіі: неагатычны шчыт знаходзіцца бліжэй да дрэўка ад цэнтра сцяга, цалкам перасякаючы сярэднюю паласу і крыху заходзячы на верхнюю і ніжнюю палосы. Бакі сцяга Славакіі суадносяцца між сабою як 2:3. Гэты жа сцяг памерамі 1,5 м на 1 м з'яўляецца суднаходным у дачыненні да славацкага воднага транспарту. Сцяг Славацкай Рэспублікі з'яўляецца адным з чатырох дзяржаўных сімвалаў Славацкай Рэспублікі.

Сцяг Славацкай Рэспублікі
image
Зацверджаны 3 верасня 1992
Прапорцыя 2:3
Камп’ютарны
дызайн
Гарызантальны бела-сіне-чырвоны трыкалор у суадносінах 2:3, з гербам Славакіі бліжэй да дрэўка

З 1 мая 2004 г. разам са сцягам Славакіі вывешваецца сцяг Еўропы.

Кампазіцыя

Закон № 63/1993 ад 18 лютага 1993 г. вызначае кампазіцыю сцяга Славацкай Рэспублікі:

image Дзяржаўны сцяг Славацкай Рэспублікі (далей — дзяржаўны сцяг) складаецца з трох гарызантальных палос — белай, сіняй і чырвонай, аднолькавай шырыні, якія адпаведна знаходзяцца адна пад адной. На пярэдняй (бліжняй да дрэўка) частцы дзяржаўнага сцяга знаходзіцца дзяржаўны герб. Дзяржаўны герб на дзяржаўным сцягу знаходзіцца на аднолькавай адлегласці ад верхняга, пярэдняга (бліжняга да дрэўка) і ніжняга пружкоў дзяржаўнага сцяга, а яго вышыня роўная палове вышыні дзяржаўнага сцяга. На стыку шчыта з любым колерам, акрамя белага, знаходзіцца белая мяжа, шырыня якой складае адну сотую частку даўжыні дзяржаўнага сцяга. У дзяржаўным гербе на дзяржаўным сцягу не ўжываюцца лініі абрысоўкі. Суадносіны бакоў дзяржаўнага сцяга складаюць 2:3.
Арыгінальны тэкст (славацк.)  

Štátna vlajka Slovenskej republiky (Ďalej len „štátna vlajka“) sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov — bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.

image

Шчыт апісваецца як «срэбраны двайны крыж на чырвоным фоне, які стаіць на цэнтральным піку з групы трох блакітных гор».

Той жа закон апісвае графічную будову сцяга і канкрэтна вызначае колеры (белы, сіні і чырвоны) наступным чынам:

image
Кампазіцыя сцяга Славакіі.
Колер Белы Сіні Чырвоны
HTML #FFFFFF #254AA5 #ED1C24
RGB 255, 255, 255 37, 74, 165 237, 28, 36
Pantone White 186C 286C
CMYK 0-0-0-0 78-55-0-35 0-88-85-7

Гісторыя

Да здабыцця незалежнасці Чэхаславакіяй

image
Сучасны герб Венгрыі
image
Вокладка першага статута славацкай маціцы (1863)
image
Сучасны герб Славакіі
Сучасны герб Венгрыі Вокладка першага статута славацкай маціцы (1863) Сучасны герб Славакіі

Шасціканцавы крыж на дзяржаўных сімвалах Славакіі і Венгрыі мае візантыйскае паходжанне: кароль Бела III (1171—1196) атрымліваў адукацыю пры двары імператара ў Канстанцінопалі і быў першым чалавекам, які выкарыстаў гэты крыж у якасці сімвала тэрыторый Каралеўства Венгрыя. З XVI ст. шасціканцавы крыж на трох гарах стаў сімвалам Верхняй Венгрыі і паступова — славакаў, якія складалі большасць насельніцтва ў тым рэгіёне. Гэты сімвал таксама прысутнічае на сучасным гербе Венгрыі, чыя зялёна-бела-чырвоныя колеры ўтвараюць і сучасны дзяржаўны сцяг гэтай краіны.

image
Сцяг добраахвотнікаў славацкага рэвалюцыйнага руху 1848 г.

Славакі вырашылі ўжываць для свайго нацыянальнага сцяга панславісцкія колеры на Славянскім кангрэсе ў Празе ў 1848 г. Першае публічнае выкарыстанне сцяга адбылося падчас рэвалюцыйных падзей 18 верасня 1848 г., прычым канкрэтны парадак колераў не вызначаўся — той жа, які прысутнічае цяпер, стаў выкарыстоўвацца з 1868 г.

Забаронены венгерскімі ўладамі сцяг працягваў выкарыстоўвацца ў славацкіх дыяспарах у Злучаных Штатах Амерыкі. Навукова-культурная асацыяцыя славацкая маціца, заснаваная ў 1863 г. з мэтамі спрыяння вывучэнню, развіццю і пашырэнню славацкай мовы, была першай славацкай арганізацыяй, якая абрала сваім сімвалам шасціканцавы крыж на трох гарах, прычым сімвал гэты быў выкананы ў панславісцкіх колерах — белым, сінім і чырвоным.

Чэхаславакія і Першая Славацкая Рэспубліка

image
Славацкі ўзвод № 535 падчас Варшаўскага паўстання 1944 г.

У выніку Першай сусветнай вайны адбыўся распад Аўстра-Венгрыі, падчас якога славакі разам з чэхамі ўтварылі ў 1918 г. сумесную дзяржаву — Чэхаславакію. Першапачаткова Чэхаславакія прыняла ў якасці дзяржаўнага сцяга бела-чырвоны сцяг, які фактычна паўтараў сцяг Польшчы. Славацкія белы, сіні і чырвоны колеры былі дазволены ўладамі Чэхаславакіі ў якасці афіцыйных сімвалаў славацкай нацыі 28 лютага 1919 г. у выніку прыняцця закона № 1007/1919. 30 сакавіка 1920 г. сцяг Чэхаславакіі быў дапоўнены на бліжнім да дрэўка баку сінім трохвугольнікам, які сімвалізаваў славакаў у супольнай чэшска-славацкай дзяржаве.

19 лістапада 1938 г. Славакія абвясціла аўтаномію, у тым ліку ў межах анексаваных Трэцім Рэйхам і Каралеўствам Венгрыя Судэцкай вобласці і Паўднёвай Славакіі адпаведна. 14 сакавіка 1939 г. гэта аўтаномія прыняла дэкларацыю незалежнасці — так з'явілася Першая Славацкая Рэспубліка. Бела-сіне-чырвоны трыкалор быў прыняты ў якасці афіцыйнага сцяга як у аўтаноміі, гэтак і ў незалежнай краіне. Дзяржаўныя сімвалы новаўтворанай краіны былі вызначаны ў законе ад 23 чэрвеня 1939 г.:

image § 3. (1) Дзяржаўны сцяг складаецца з трох паралельных палос у наступным парадку: белая, блакітная (парыжскі лазурак), чырвоная (цёмная кінавар). (2) Памеры кожнай часткі сцяга знаходзяцца ў дадатку D да гэтага закона.
Арыгінальны тэкст (славацк.)  

§ 3. (1) Štátna vlajka sa skladá z troch rovnobežných polí v tomto poradí: biele, belasé (parížska belasá), červené (cinober tmavý). (2) Pomer jednotlivých častí vlajky ie zjavný z prílohy D k tomuto zákonu.

image

Пасля Другой сусветнай вайны Першая Славацкая Рэспубліка, якая падчас канфлікту была саюзнікам Трэцяга Рэйха, знікла. Была адноўлена Чэхаславакія з колішнім дзяржаўным сцягам — бела-чырвоным з сінім трохвугольнікам ля дрэўка. Да Аксамітнай рэвалюцыі Славакія так і не атрымала асобны сцяг, нягледзячы на федэралізацыю Чэхаславакіі ў 1969 г.

1 сакавіка 1990 г. Нацыянальная Рада Славакіі прыняла бела-сіне-чырвоны сцяг-трыкалор (з гарызантальным размяшчэннем палос) у якасці дзяржаўнага сімвала Славацкай Рэспублікі ў складзе Чэхаславацкай Федэрацыі, а Чэшская Рэспубліка абвясціла афіцыйным сцягам бела-чырвоны бікалор (з гарызантальным размяшчэннем палос), які фактычна быў ідэнтычны сцягу Польшчы. Зрэшты, славацкі сцяг выкарыстоўваўся фактычна амаль выключна , а ў масавым жа ўжытку дамінаваў агульны для дзвюх федэральных рэспублік сцяг Чэхаславакіі.

Пасля атрымання абедзвюма рэспублікамі незалежнасці Чэшская Рэспубліка працягвала выкарыстоўваць у якасці дзяржаўнага сцяга сцяг Чэхаславакіі, прычым абсалютна без змен, нягледзячы на тое, што гэта парушала «Закон аб падзеле Чэхаславакіі» 1992 г., які прама забараняў выкарыстанне сімвалаў Чэхаславакіі і вытворных ад іх.

  • image
    image image Сцяг Чэхаславакіі ў перыяд з 1918 г. да 1920 г.
  • image
    image Сцяг Чэхаславакіі пасля 1920 г. і image image сцяг Чэшскай Рэспублікі з 1993 г.
  • image
    image image Сцяг Першай Славацкай Рэспублікі (1939—1945).
  • image
    image image Ваенны сцяг Першай Славацкай Рэспублікі (1939—1945).

Сучасная Славацкая Рэспубліка

image
Сцягі Славакіі побач са сцягамі Еўропы перад будынкам Нацыянальнай Рады Славакіі.

Сучасны сцяг Славакіі быў зацверджаны ў 1 верасня 1992 г. у артыкуле № 9 § 2, прычым гэта папярэднічала падзелу Чэхаславакіі. Артыкул зацвердзіў трыкалор панславісцкіх колераў з дадаваннем на яго дзяржаўнага герба, каб сцяг адрозніваўся знешне ад сцяга Расіі.

Гэты сцяг быў упершыню ўзняты 3 верасня 1992 г. у 20:22 па мясцовым часе над Браціслаўскім Градам. Менавіта гэту дату прынята лічыць датай афіцыйнага зацвярджэння сцяга Славакіі. Дакладныя параметры дзяржаўнага сцяга былі вызначаны ў Законе № 63/1993 ад 18 лютага 1993 г.

Сучасны дызайн шчыта запазычаны з тыповай гатычнай пячаткі сярэдзіны XIV ст. і сімвалізуе павагу славакаў да сваёй гісторыі. Шчыт выкананы ў трох славянскіх колерах, і на ім на чырвоным фоне прысутнічаюць срэбраны патрыяршы (шасціканцавы) крыж, які стаіць на вяршыні сярэдняй гары з групы трох блакітных гор. Тры гары сімвалізуюць Татру, Фатру і (Матра зараз знаходзіцца на тэрыторыі Венгрыі).

Выкарыстанне сцяга

Выкарыстанне ў Славакіі

Закон № 63/1993 ад 18 лютага 1993 г. рэгламентуе выкарыстанне сцяга над будынкамі дзяржаўных органаў, узброеных сіл, паліцыі, пажарнай службы, органаў рэгіянальнай і муніцыпальнай улады. Гэты жа закон забараняе выкарыстанне забруджанага ці пашкоджанага сцяга.

Таксама дзяржаўны сцяг паўсюдна выкарыстоўваецца ў наступныя святочныя дні:

  • 1 студзеня — Дзень Незалежнасці Славацкай Рэспублікі;
  • 5 ліпеня — Свята Святых Кірыла і Мяфодзія;
  • 29 жніўня — Гадавіна Славацкага нацыянальнага паўстання;
  • 1 верасня — Дзень Канстытуцыі Славацкай Рэспублікі;
  • 17 лістапада — Дзень барацьбы за свабоду і дэмакратыю.

У дадатак да гэтых штогадовых свят, закон прадугледжвае ўздыманне дзяржаўных сцягоў па просьбе Міністэрства ўнутраных спраў Славакіі ў выпадку нацыянальна значных мерапрыемстваў, як, напрыклад, візіты замежных лідараў. Муніцыпалітэтам рэкамендуецца выкарыстоўваць дзяржаўныя сцягі падчас правядзення лакальных свят і фестываляў.

У выпадках нацыянальнай жалобы сцягі спускаюцца да паловы даўжыні дрэўка.

Сцяг флоту Славакіі

Законы № 435/2000 ад 30 кастрычніка 2000 г. і № 220/2001 ад 18 мая 2001 г. Міністэрства транспарту, пошты і тэлекамунікацый Славакіі вызначаюць суднаходны сцяг Славакіі як Дзяржаўны сцяг Славацкай Рэспублікі памерамі 1,5 м на 1 м. Па дадзеных на 1 студзеня 2007 г. марскі славацкі гандлёвы флот складаўся з 330 суднаў. Так як Славакія не мае выхаду да мора, не маюць у сваім складзе ваенна-марскога флоту.

Сумеснае выкарыстанне з іншымі сцягамі

image
Сцяг Славакіі разам са сцягам старога горада Кошыцаў.

Параграф № 8 Закона № 63/1993 ад 18 лютага 1993 г. рэгламентуе выкарыстанне Дзяржаўнага сцяга Славацкай Рэспублікі сумесна з адным і болей іншымі сцягамі на тэрыторыі Славацкай Рэспублікі:

  • Калі адначасова выкарыстоўваюцца два сцягі, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца злева адносна назіральніка;
  • Калі адначасова выкарыстоўваецца няцотная колькасць сцягоў, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца пасярэдзіне;
  • Калі адначасова выкарыстоўваецца цотная колькасць сцягоў, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца злева ад сярэдзіны адносна назіральніка.

З 1 мая 2004 г. сцяг Еўропы стаў выкарыстоўвацца сумесна са сцягам Славакіі. Рэкамендацыі Міністэрства ўнутраных спраў Славакіі маюць наступныя пажаданні:

  • Калі адначасова выкарыстоўваюцца толькі сцягі Славакіі і Еўропы, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца злева адносна назіральніка;
  • Калі разам са сцягамі Славакіі і Еўропы выкарыстоўваюцца іншыя сцягі, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца злева ад сярэдзіны адносна назіральніка (калі колькасць сцягоў цотная), а сцяг Еўропы мусіць знаходзіцца справа ад серыі іншых сцягоў адносна назіральніка;
  • Калі разам са сцягамі Славакіі і Еўропы выкарыстоўваюцца сцягі славацкіх адміністрацыйна-тэрытарыяльных адзінак, сцяг Славакіі мусіць знаходзіцца пасярэдзіне, сцяг Еўропы — злева адносна назіральніка, сцяг славацкай адміністрацыйна-тэрытарыяльнай адзінкі — справа адносна назіральніка.

Гэтыя рэкамендацыі таксама рэгламентуюць іншыя, больш складаныя, выпадкі сумеснага выкарыстання сцяга Славакіі з іншымі сцягамі.

Варыянты і варыяцыі

Вертыкальны сцяг

Вертыкальны сцяг Славакіі можа мець разнастайныя прапорцыі. Зрэшты, даўжыня сцяга не павінна перавышаць яго шырыню больш, чым у тры разы. Адлегласць паміж гербам і бакамі сцяга мусіць захоўваць прапарцыянальныя суадносіны, блізкія да арыгінала сцяга.

Сцягі для яхтаў, зарэгістраваных у іншых краінах

Уладальнікі яхтаў, зарэгістраваных у іншых краінах, побач са сцягам краіны рэгістрацыі судна могуць выкарыстоўваць адмысловыя славацкія сцягі ў выглядзе трохвугольнікаў, два бакі якіх мусяць быць роўнымі, а бок, які прымацоўваецца да , мусіць быць карацейшым за іншыя два. Даўжыні кароткага і доўгіх бакоў суадносяцца як 2:3. Сіні сцяг (з залачэннем па краях) мае выяву дзяржаўнага герба (з залачэннем па краях). Такім чынам грамадзяне Славакіі могуць пазначаць сваю дзяржаўную прыналежнасць на яхтах, зарэгістраваных у іншых краінах, без парушэння марскога заканадаўства.

  • image
    imageimage Вертыкальны сцяг Славакіі ў прапорцыях 3:2.
  • image
    imageimage Гарызантальны сцяг Славакіі для яхтаў.
  • image
    imageimage Вертыкальны сцяг Славакіі для яхтаў.
  • image
    Сцяг Славакіі для яхтаў на адной з рэк у Венгрыі.

Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі

image
Штандар Прэзідэнта Першай Славацкай Рэспублікі (1939—1945).
image
Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі (з 1993 г.).

Прэзідэнт Славацкай Рэспублікі мае свой уласны Штандар, які з'яўляецца па форме квадратным сцягам. У перыяд Першай Славацкай Рэспублікі (1939—1945) Штандар Прэзідэнта апісваўся наступным чынам:

image § 1. Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі наступны: на белай прасторы вытканы дзяржаўны герб Славацкай Рэспублікі; пад гербам знаходзіцца залацісты надпіс: «VERNÍ SEBE SVORNE NAPRED»; у кожным вуглу штандара знаходзіцца геральдычная, працятая залатой стралой, ружа. Канцы шыпоў руж знаходзяцца паміж пялёсткаў. На кожным боку Штандара паміж геральдычнымі ружамі знаходзяцца па тры чырвоныя крыжы з дзвюма роўнавялікімі папярочнымі перакладзінамі. Уся прастора знаходзіцца ў блакітным крыжападобным атачэнні і аздоблена залацістай стужкай. Памер Штандара і элементаў на ім знаходзіцца ў дадатку да гэтага закона. § 2. Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі ўжываецца на месцы яго пастаяннага або часовага пражывання; Штандар таксама можа ўжывацца паўсюль, дзе ва ўрачыстых выпадках з'яўляецца Прэзідэнт пры выкананні сваіх абавязкаў.
Арыгінальны тэкст (славацк.)  

§ 1. Štandarda prezidenta Slovenskej republiky je táto: Na prostriedku bieleho štvorcového poľa je vtkaný štátny znak Slovenskej republiky; pod znakom je v zlatej farbe heslo: „VERNÍ SEBE SVORNE NAPRED“; v každom rohu poľa je heraldická, zlatým šípom preťatá ruža. Hroty šípov smerujú k vrcholcu žrdi. Na každej strane medzi heraldickými ružami sú tri dvojramenné kríže s rovnakými ramenami v červenej farbe. Celok je sviazaný belasou stuhou vo forme kríža a lemovaný zlatou ozdobou. Pomer rozmerov štandardy a nákresov na nej plynie z príloh k tomuto zákonu. § 2. Štandarda prezidenta republiky sa užíva na označenie jeho trvalého alebo dočasného bydliska; môže sa použiť i všade tam, kde prezident republiky vystupuje pri slávnostných príležitostiach vo svojej funkcii.

image

Пасля атрымання незалежнасці ў 1993 г. закон ад 19 студзеня 1993 г. вызначае і рэгулюе выкарыстанне Штандара Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі:

image § 1 Прэзідэнт Славацкай Рэспублікі выкарыстоўвае Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі ў якасці сімвала сваіх паўнамоцтваў. § 2 (1) Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі мае форму чырвонага квадрата, з ніжняга боку якога вырастаюць тры гары з белым двайным крыжам у прапорцыях Дзяржаўнага герба Славацкай Рэспублікі. Бела-сіне-чырвоная рамка пачынаецца з белага колеру на баку дрэўка. Дызайн ліній мяжы серабрысты: серабрыстая лінія атачае чырвоны квадрат, а таксама ўвесь Штандар. (2) Каляровая выява Штандара Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі знаходзіцца ў дадатку да гэтага закона. § 3 (1) Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі ўжываецца на месцы яго пастаяннага або часовага пражывання. (2) Штандар Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі можа ўжывацца пры выкананні функцый Прэзідэнта Славацкай Рэспублікі.
Арыгінальны тэкст (славацк.)  

§ 1 Prezident Slovenskej republiky používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky ako symbol svojej funkcie. § 2 (1) Štandarda prezidenta Slovenskej republiky má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku Slovenskej republiky. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu. (2) Farebné vyobrazenie štandardy prezidenta Slovenskej republiky je prílohou tohto zákona. § 3 (1) Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa používa na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla. (2) Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa môže použiť pri výkone funkcií prezidenta Slovenskej republiky.

image

Панславісцкія колеры

image
Сцяг панславісцкага руху.

Панславісцкія колеры (чырвоны, сіні і белы) выкарыстоўваюцца на сцягах вялікай колькасці краін са славянскім насельніцтвам. Панславісцкія колеры пачалі шырока ўжывацца ў XIX ст. падчас росквіту панславісцкага руху, яны сімвалізавалі ідэалы рэвалюцыі і свабоды. Ёсць шматлікія тэорыі аб тым, чаму менавіта чырвоны, сіні і белы колеры былі абраны панславісцкім рухам: некаторыя мяркуюць, што гэта проста найбольш распаўсюджаныя колеры ў нацыянальных касцюмах славян; іншыя звязваюць такое каляровае спалучэнне з уплывам Французскай рэвалюцыі; трэція бачаць у гэтых колерах уплыў сцяга Расійскай імперыі, якая часта ўспрымалася славянамі Аўстра-Венгрыі і Балканскага паўвострава як краіна — выратавальнік славян. На сённяшні дзень, акрамя Славакіі, панславісцкія сцягі маюць наступныя краіны: Харватыя, Расія, Славенія, Сербія, Чэхія. Сцяг Балгарыі, нягледзячы на замену сіняга колеру на зялёны, таксама мае панславісцкае паходжанне.

Падобныя сцягі

image image image image image image image
Сцяг Славеніі Сцяг Расіі Сцяг Сербіі Сцяг Харватыі Сцяг Парагвая Сцяг Нідэрландаў Сцяг Люксембурга

Гл. таксама

  • Гісторыя Славакіі
  • Дзяржаўныя сімвалы Славакіі
  • Герб Славакіі
  • Гімн Славакіі

Зноскі

  1. 63/1993 Z. z. ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používani (нявызн.).
  2. Sur base du fichier au format « .svg » en annexe (нявызн.).
  3. SLOVAKIA (нявызн.). www.vexilla-mundi.com.
  4. Titus Kolník. Societas Ars et Scienta: Dvojramenný kríž (нявызн.) (1997).
  5. Ladislav Vrteľ et Ladislav Čisárik. Нацыянальная Рада Славакіі: Výtvarné stvárnenie návrhu štátneho znaku Slovenskej republiky (нявызн.) (сакавік 1990).
  6. Petr Holas. Vexilolognet: Slovensko (нявызн.).
  7. Petr Holas. Vexilolognet: Česká a československá vlajka (нявызн.)(недаступная спасылка). Архівавана з першакрыніцы 8 сакавіка 2005. Праверана 5 лістапада 2015.
  8. Željko Heimer. FOTW Flags Of The World website: Slovakia (нявызн.) (18 janvier 2003).
  9. Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna: k vládnemu návrhu zákona o štátnej vlajke, štátnej zástave, štátnom znaku a štátnej pečati (нявызн.).
  10. ÚSTAVNÝ ZÁKON z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (нявызн.) (лістапад 1992).
  11. Ústava Slovenskej republiky - úplné znenie (нявызн.) (29 лістапада 2010 г.).
  12. Tomáš Gális. www.tyzden.sk: O dvojkríži na trojvrší (нявызн.) (22 août 2010).
  13. ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKy z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch (нявызн.)(недаступная спасылка) (20 кастрычніка 1993). Архівавана з першакрыніцы 19 снежня 2011. Праверана 5 лістапада 2015.
  14. Zákon o námornej plavbe č. 435/2000 Z.z. úplné znenie zákona (нявызн.) (30 кастрычніка 2000).
  15. 220/2001 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií o používaní štátnej vlajky Slovenskej republiky a iných vlajok na námornej lodi (нявызн.) (18 мая 2001).
  16. United Nations: Review of marine transport 2007 (нявызн.)(недаступная спасылка). Архівавана з першакрыніцы 7 снежня 2017. Праверана 5 лістапада 2015.
  17. namornik.org: Vývoj námornej dopravy v Čechách a na Slovensku (нявызн.) (24 студзеня 2011).(недаступная спасылка)
  18. Ministère de l'intérieur de la république slovaque. Odporučanie ministerstva vnutra SR č. SVS 204-2004/00329 du 19 avril 2004 (нявызн.) (красавік 2004).
  19. www.slovakyachting.sk: SLOVENSKO MÁ SVOJU VLAJKU NÁMORNÉHO JACHTINGU (нявызн.)(недаступная спасылка). Архівавана з першакрыніцы 3 сакавіка 2009. Праверана 5 лістапада 2015.
  20. Viktor Kobielský. www.slovensko39-45.estranky.sk: Symboly Slovenskej republiky v r. 1939-1945 (нявызн.).
  21. www.prezident.sk: Symboly prezidenta SR (нявызн.).

Спасылкі

  • image На Вікісховішчы ёсць медыяфайлы па тэме Сцяг Славакіі
Гэты артыкул уваходзіць у лік добрых артыкулаў беларускамоўнага раздзела Вікіпедыі.

Аўтар: www.NiNa.Az

Дата публікацыі: 21 Май, 2025 / 11:04

Dzyarzha yny scyag Slava ckaj Respu bliki slavack Statna vlajka Slovenskej republiky scyag Slava kii slavack Vlajka Slovenska scyag trykalor zacverdzhany 1 verasnya 1992 g i ypershynyu yznyaty 3 verasnya 1992 g menavita getu datu prynyata vyznavac za datu zacvyardzhennya yaki skladaecca z troh garyzantalnyh palos panslavisckih koleray verhnyaya palasa belaya syarednyaya sinyaya nizhnyaya chyrvonaya Z metaj adroznennya scyaga ad scyagoy inshyh slavyanskih krain na yago naneseny nacyyanalny gerb Slavakii neagatychny shchyt znahodzicca blizhej da dreyka ad centra scyaga calkam perasyakayuchy syarednyuyu palasu i kryhu zahodzyachy na verhnyuyu i nizhnyuyu palosy Baki scyaga Slavakii suadnosyacca mizh saboyu yak 2 3 Gety zha scyag pamerami 1 5 m na 1 m z yaylyaecca sudnahodnym u dachynenni da slavackaga vodnaga transpartu Scyag Slavackaj Respubliki z yaylyaecca adnym z chatyroh dzyarzhaynyh simvalay Slavackaj Respubliki Scyag Slavackaj RespublikiZacverdzhany 3 verasnya 1992Praporcyya 2 3Kamp yutarny dyzajn Garyzantalny bela sine chyrvony trykalor u suadnosinah 2 3 z gerbam Slavakii blizhej da dreyka Z 1 maya 2004 g razam sa scyagam Slavakii vyveshvaecca scyag Eyropy KampazicyyaZakon 63 1993 ad 18 lyutaga 1993 g vyznachae kampazicyyu scyaga Slavackaj Respubliki Dzyarzhayny scyag Slavackaj Respubliki dalej dzyarzhayny scyag skladaecca z troh garyzantalnyh palos belaj sinyaj i chyrvonaj adnolkavaj shyryni yakiya adpavedna znahodzyacca adna pad adnoj Na pyarednyaj blizhnyaj da dreyka chastcy dzyarzhaynaga scyaga znahodzicca dzyarzhayny gerb Dzyarzhayny gerb na dzyarzhaynym scyagu znahodzicca na adnolkavaj adleglasci ad verhnyaga pyarednyaga blizhnyaga da dreyka i nizhnyaga pruzhkoy dzyarzhaynaga scyaga a yago vyshynya roynaya palove vyshyni dzyarzhaynaga scyaga Na styku shchyta z lyubym koleram akramya belaga znahodzicca belaya myazha shyrynya yakoj skladae adnu sotuyu chastku dayzhyni dzyarzhaynaga scyaga U dzyarzhaynym gerbe na dzyarzhaynym scyagu ne yzhyvayucca linii abrysoyki Suadnosiny bakoy dzyarzhaynaga scyaga skladayuc 2 3 Aryginalny tekst slavack Statna vlajka Slovenskej republiky Dalej len statna vlajka sa sklada z troch pozdĺznych pruhov bieleho modreho a cerveneho rovnakej sirky usporiadanych pod sebou Na prednej polovici listu statnej vlajky je umiestneny statny znak Statny znak na statnej vlajke je rovnako vzdialeny od horneho predneho a spodneho okraja statnej vlajky a jeho vyska sa rovna polovici vysky statnej vlajky Na styku stitu s inou ako bielou farbou je biely lem siroky jednu stotinu dĺzky statnej vlajky V statnom znaku na statnej vlajke sa nepouziva ziadna obrysova linka Pomer stran statnej vlajky je 2 3 Shchyt apisvaecca yak srebrany dvajny kryzh na chyrvonym fone yaki staic na centralnym piku z grupy troh blakitnyh gor Toj zha zakon apisvae grafichnuyu budovu scyaga i kankretna vyznachae kolery bely sini i chyrvony nastupnym chynam Kampazicyya scyaga Slavakii Koler Bely Sini ChyrvonyHTML FFFFFF 254AA5 ED1C24RGB 255 255 255 37 74 165 237 28 36Pantone White 186C 286CCMYK 0 0 0 0 78 55 0 35 0 88 85 7GistoryyaDa zdabyccya nezalezhnasci Chehaslavakiyaj Suchasny gerb Vengryi Vokladka pershaga statuta slavackaj macicy 1863 Suchasny gerb SlavakiiSuchasny gerb Vengryi Vokladka pershaga statuta slavackaj macicy 1863 Suchasny gerb Slavakii Shascikancavy kryzh na dzyarzhaynyh simvalah Slavakii i Vengryi mae vizantyjskae pahodzhanne karol Bela III 1171 1196 atrymlivay adukacyyu pry dvary imperatara y Kanstancinopali i byy pershym chalavekam yaki vykarystay gety kryzh u yakasci simvala terytoryj Karaleystva Vengryya Z XVI st shascikancavy kryzh na troh garah stay simvalam Verhnyaj Vengryi i pastupova slavakay yakiya skladali bolshasc naselnictva y tym regiyone Gety simval taksama prysutnichae na suchasnym gerbe Vengryi chyya zyalyona bela chyrvonyya kolery ytvarayuc i suchasny dzyarzhayny scyag getaj krainy Scyag dobraahvotnikay slavackaga revalyucyjnaga ruhu 1848 g Slavaki vyrashyli yzhyvac dlya svajgo nacyyanalnaga scyaga panslavisckiya kolery na Slavyanskim kangrese y Praze y 1848 g Pershae publichnae vykarystanne scyaga adbylosya padchas revalyucyjnyh padzej 18 verasnya 1848 g prychym kankretny paradak koleray ne vyznachaysya toj zha yaki prysutnichae cyaper stay vykarystoyvacca z 1868 g Zabaroneny vengerskimi yladami scyag pracyagvay vykarystoyvacca y slavackih dyyasparah u Zluchanyh Shtatah Ameryki Navukova kulturnaya asacyyacyya slavackaya macica zasnavanaya y 1863 g z metami spryyannya vyvuchennyu razviccyu i pashyrennyu slavackaj movy byla pershaj slavackaj arganizacyyaj yakaya abrala svaim simvalam shascikancavy kryzh na troh garah prychym simval gety byy vykanany y panslavisckih kolerah belym sinim i chyrvonym Chehaslavakiya i Pershaya Slavackaya Respublika Slavacki yzvod 535 padchas Varshayskaga paystannya 1944 g U vyniku Pershaj susvetnaj vajny adbyysya raspad Aystra Vengryi padchas yakoga slavaki razam z chehami ytvaryli y 1918 g sumesnuyu dzyarzhavu Chehaslavakiyu Pershapachatkova Chehaslavakiya prynyala y yakasci dzyarzhaynaga scyaga bela chyrvony scyag yaki faktychna paytaray scyag Polshchy Slavackiya bely sini i chyrvony kolery byli dazvoleny yladami Chehaslavakii y yakasci aficyjnyh simvalay slavackaj nacyi 28 lyutaga 1919 g u vyniku prynyaccya zakona 1007 1919 30 sakavika 1920 g scyag Chehaslavakii byy dapoyneny na blizhnim da dreyka baku sinim trohvugolnikam yaki simvalizavay slavakay u supolnaj cheshska slavackaj dzyarzhave 19 listapada 1938 g Slavakiya abvyascila aytanomiyu u tym liku y mezhah aneksavanyh Trecim Rejham i Karaleystvam Vengryya Sudeckaj voblasci i Paydnyovaj Slavakii adpavedna 14 sakavika 1939 g geta aytanomiya prynyala deklaracyyu nezalezhnasci tak z yavilasya Pershaya Slavackaya Respublika Bela sine chyrvony trykalor byy prynyaty y yakasci aficyjnaga scyaga yak u aytanomii getak i y nezalezhnaj kraine Dzyarzhaynyya simvaly novaytvoranaj krainy byli vyznachany y zakone ad 23 chervenya 1939 g 3 1 Dzyarzhayny scyag skladaecca z troh paralelnyh palos u nastupnym paradku belaya blakitnaya paryzhski lazurak chyrvonaya cyomnaya kinavar 2 Pamery kozhnaj chastki scyaga znahodzyacca y dadatku D da getaga zakona Aryginalny tekst slavack 3 1 Statna vlajka sa sklada z troch rovnobeznych poli v tomto poradi biele belase parizska belasa cervene cinober tmavy 2 Pomer jednotlivych casti vlajky ie zjavny z prilohy D k tomuto zakonu Paslya Drugoj susvetnaj vajny Pershaya Slavackaya Respublika yakaya padchas kanfliktu byla sayuznikam Trecyaga Rejha znikla Byla adnoylena Chehaslavakiya z kolishnim dzyarzhaynym scyagam bela chyrvonym z sinim trohvugolnikam lya dreyka Da Aksamitnaj revalyucyi Slavakiya tak i ne atrymala asobny scyag nyagledzyachy na federalizacyyu Chehaslavakii y 1969 g 1 sakavika 1990 g Nacyyanalnaya Rada Slavakii prynyala bela sine chyrvony scyag trykalor z garyzantalnym razmyashchennem palos u yakasci dzyarzhaynaga simvala Slavackaj Respubliki y skladze Chehaslavackaj Federacyi a Cheshskaya Respublika abvyascila aficyjnym scyagam bela chyrvony bikalor z garyzantalnym razmyashchennem palos yaki faktychna byy identychny scyagu Polshchy Zreshty slavacki scyag vykarystoyvaysya faktychna amal vyklyuchna a y masavym zha yzhytku daminavay agulny dlya dzvyuh federalnyh respublik scyag Chehaslavakii Paslya atrymannya abedzvyuma respublikami nezalezhnasci Cheshskaya Respublika pracyagvala vykarystoyvac u yakasci dzyarzhaynaga scyaga scyag Chehaslavakii prychym absalyutna bez zmen nyagledzyachy na toe shto geta parushala Zakon ab padzele Chehaslavakii 1992 g yaki prama zabaranyay vykarystanne simvalay Chehaslavakii i vytvornyh ad ih Scyag Chehaslavakii y peryyad z 1918 g da 1920 g Scyag Chehaslavakii paslya 1920 g i scyag Cheshskaj Respubliki z 1993 g Scyag Pershaj Slavackaj Respubliki 1939 1945 Vaenny scyag Pershaj Slavackaj Respubliki 1939 1945 Suchasnaya Slavackaya Respublika Scyagi Slavakii pobach sa scyagami Eyropy perad budynkam Nacyyanalnaj Rady Slavakii Suchasny scyag Slavakii byy zacverdzhany y 1 verasnya 1992 g u artykule 9 2 prychym geta papyarednichala padzelu Chehaslavakii Artykul zacverdziy trykalor panslavisckih koleray z dadavannem na yago dzyarzhaynaga gerba kab scyag adroznivaysya zneshne ad scyaga Rasii Gety scyag byy upershynyu yznyaty 3 verasnya 1992 g u 20 22 pa myascovym chase nad Bracislayskim Gradam Menavita getu datu prynyata lichyc dataj aficyjnaga zacvyardzhennya scyaga Slavakii Dakladnyya parametry dzyarzhaynaga scyaga byli vyznachany y Zakone 63 1993 ad 18 lyutaga 1993 g Suchasny dyzajn shchyta zapazychany z typovaj gatychnaj pyachatki syaredziny XIV st i simvalizue pavagu slavakay da svayoj gistoryi Shchyt vykanany y troh slavyanskih kolerah i na im na chyrvonym fone prysutnichayuc srebrany patryyarshy shascikancavy kryzh yaki staic na vyarshyni syarednyaj gary z grupy troh blakitnyh gor Try gary simvalizuyuc Tatru Fatru i Matra zaraz znahodzicca na terytoryi Vengryi Vykarystanne scyagaVykarystanne y Slavakii Zakon 63 1993 ad 18 lyutaga 1993 g reglamentue vykarystanne scyaga nad budynkami dzyarzhaynyh organay uzbroenyh sil palicyi pazharnaj sluzhby organay regiyanalnaj i municypalnaj ulady Gety zha zakon zabaranyae vykarystanne zabrudzhanaga ci pashkodzhanaga scyaga Taksama dzyarzhayny scyag paysyudna vykarystoyvaecca y nastupnyya svyatochnyya dni 1 studzenya Dzen Nezalezhnasci Slavackaj Respubliki 5 lipenya Svyata Svyatyh Kiryla i Myafodziya 29 zhniynya Gadavina Slavackaga nacyyanalnaga paystannya 1 verasnya Dzen Kanstytucyi Slavackaj Respubliki 17 listapada Dzen baracby za svabodu i demakratyyu U dadatak da getyh shtogadovyh svyat zakon pradugledzhvae yzdymanne dzyarzhaynyh scyagoy pa prosbe Ministerstva ynutranyh spray Slavakii y vypadku nacyyanalna znachnyh merapryemstvay yak napryklad vizity zamezhnyh lidaray Municypalitetam rekamenduecca vykarystoyvac dzyarzhaynyya scyagi padchas pravyadzennya lakalnyh svyat i festyvalyay U vypadkah nacyyanalnaj zhaloby scyagi spuskayucca da palovy dayzhyni dreyka Scyag flotu Slavakii Zakony 435 2000 ad 30 kastrychnika 2000 g i 220 2001 ad 18 maya 2001 g Ministerstva transpartu poshty i telekamunikacyj Slavakii vyznachayuc sudnahodny scyag Slavakii yak Dzyarzhayny scyag Slavackaj Respubliki pamerami 1 5 m na 1 m Pa dadzenyh na 1 studzenya 2007 g marski slavacki gandlyovy flot skladaysya z 330 sudnay Tak yak Slavakiya ne mae vyhadu da mora ne mayuc u svaim skladze vaenna marskoga flotu Sumesnae vykarystanne z inshymi scyagami Scyag Slavakii razam sa scyagam staroga gorada Koshycay Paragraf 8 Zakona 63 1993 ad 18 lyutaga 1993 g reglamentue vykarystanne Dzyarzhaynaga scyaga Slavackaj Respubliki sumesna z adnym i bolej inshymi scyagami na terytoryi Slavackaj Respubliki Kali adnachasova vykarystoyvayucca dva scyagi scyag Slavakii music znahodzicca zleva adnosna naziralnika Kali adnachasova vykarystoyvaecca nyacotnaya kolkasc scyagoy scyag Slavakii music znahodzicca pasyaredzine Kali adnachasova vykarystoyvaecca cotnaya kolkasc scyagoy scyag Slavakii music znahodzicca zleva ad syaredziny adnosna naziralnika Z 1 maya 2004 g scyag Eyropy stay vykarystoyvacca sumesna sa scyagam Slavakii Rekamendacyi Ministerstva ynutranyh spray Slavakii mayuc nastupnyya pazhadanni Kali adnachasova vykarystoyvayucca tolki scyagi Slavakii i Eyropy scyag Slavakii music znahodzicca zleva adnosna naziralnika Kali razam sa scyagami Slavakii i Eyropy vykarystoyvayucca inshyya scyagi scyag Slavakii music znahodzicca zleva ad syaredziny adnosna naziralnika kali kolkasc scyagoy cotnaya a scyag Eyropy music znahodzicca sprava ad seryi inshyh scyagoy adnosna naziralnika Kali razam sa scyagami Slavakii i Eyropy vykarystoyvayucca scyagi slavackih administracyjna terytaryyalnyh adzinak scyag Slavakii music znahodzicca pasyaredzine scyag Eyropy zleva adnosna naziralnika scyag slavackaj administracyjna terytaryyalnaj adzinki sprava adnosna naziralnika Getyya rekamendacyi taksama reglamentuyuc inshyya bolsh skladanyya vypadki sumesnaga vykarystannya scyaga Slavakii z inshymi scyagami Varyyanty i varyyacyiVertykalny scyag Vertykalny scyag Slavakii mozha mec raznastajnyya praporcyi Zreshty dayzhynya scyaga ne pavinna peravyshac yago shyrynyu bolsh chym u try razy Adleglasc pamizh gerbam i bakami scyaga music zahoyvac praparcyyanalnyya suadnosiny blizkiya da aryginala scyaga Scyagi dlya yahtay zaregistravanyh u inshyh krainah Uladalniki yahtay zaregistravanyh u inshyh krainah pobach sa scyagam krainy registracyi sudna moguc vykarystoyvac admyslovyya slavackiya scyagi y vyglyadze trohvugolnikay dva baki yakih musyac byc roynymi a bok yaki prymacoyvaecca da music byc karacejshym za inshyya dva Dayzhyni karotkaga i doygih bakoy suadnosyacca yak 2 3 Sini scyag z zalachennem pa krayah mae vyyavu dzyarzhaynaga gerba z zalachennem pa krayah Takim chynam gramadzyane Slavakii moguc paznachac svayu dzyarzhaynuyu prynalezhnasc na yahtah zaregistravanyh u inshyh krainah bez parushennya marskoga zakanadaystva Vertykalny scyag Slavakii y praporcyyah 3 2 Garyzantalny scyag Slavakii dlya yahtay Vertykalny scyag Slavakii dlya yahtay Scyag Slavakii dlya yahtay na adnoj z rek u Vengryi Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki Shtandar Prezidenta Pershaj Slavackaj Respubliki 1939 1945 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki z 1993 g Prezident Slavackaj Respubliki mae svoj ulasny Shtandar yaki z yaylyaecca pa forme kvadratnym scyagam U peryyad Pershaj Slavackaj Respubliki 1939 1945 Shtandar Prezidenta apisvaysya nastupnym chynam 1 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki nastupny na belaj prastory vytkany dzyarzhayny gerb Slavackaj Respubliki pad gerbam znahodzicca zalacisty nadpis VERNI SEBE SVORNE NAPRED u kozhnym vuglu shtandara znahodzicca geraldychnaya pracyataya zalatoj straloj ruzha Kancy shypoy ruzh znahodzyacca pamizh pyalyostkay Na kozhnym boku Shtandara pamizh geraldychnymi ruzhami znahodzyacca pa try chyrvonyya kryzhy z dzvyuma roynavyalikimi papyarochnymi perakladzinami Usya prastora znahodzicca y blakitnym kryzhapadobnym atachenni i azdoblena zalacistaj stuzhkaj Pamer Shtandara i elementay na im znahodzicca y dadatku da getaga zakona 2 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki yzhyvaecca na mescy yago pastayannaga abo chasovaga prazhyvannya Shtandar taksama mozha yzhyvacca paysyul dze va yrachystyh vypadkah z yaylyaecca Prezident pry vykananni svaih abavyazkay Aryginalny tekst slavack 1 Standarda prezidenta Slovenskej republiky je tato Na prostriedku bieleho stvorcoveho poľa je vtkany statny znak Slovenskej republiky pod znakom je v zlatej farbe heslo VERNI SEBE SVORNE NAPRED v kazdom rohu poľa je heraldicka zlatym sipom pretata ruza Hroty sipov smeruju k vrcholcu zrdi Na kazdej strane medzi heraldickymi ruzami su tri dvojramenne krize s rovnakymi ramenami v cervenej farbe Celok je sviazany belasou stuhou vo forme kriza a lemovany zlatou ozdobou Pomer rozmerov standardy a nakresov na nej plynie z priloh k tomuto zakonu 2 Standarda prezidenta republiky sa uziva na oznacenie jeho trvaleho alebo docasneho bydliska moze sa pouzit i vsade tam kde prezident republiky vystupuje pri slavnostnych prilezitostiach vo svojej funkcii Paslya atrymannya nezalezhnasci y 1993 g zakon ad 19 studzenya 1993 g vyznachae i regulyue vykarystanne Shtandara Prezidenta Slavackaj Respubliki 1 Prezident Slavackaj Respubliki vykarystoyvae Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki y yakasci simvala svaih paynamoctvay 2 1 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki mae formu chyrvonaga kvadrata z nizhnyaga boku yakoga vyrastayuc try gary z belym dvajnym kryzham u praporcyyah Dzyarzhaynaga gerba Slavackaj Respubliki Bela sine chyrvonaya ramka pachynaecca z belaga koleru na baku dreyka Dyzajn linij myazhy serabrysty serabrystaya liniya atachae chyrvony kvadrat a taksama yves Shtandar 2 Kalyarovaya vyyava Shtandara Prezidenta Slavackaj Respubliki znahodzicca y dadatku da getaga zakona 3 1 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki yzhyvaecca na mescy yago pastayannaga abo chasovaga prazhyvannya 2 Shtandar Prezidenta Slavackaj Respubliki mozha yzhyvacca pry vykananni funkcyj Prezidenta Slavackaj Respubliki Aryginalny tekst slavack 1 Prezident Slovenskej republiky pouziva standardu prezidenta Slovenskej republiky ako symbol svojej funkcie 2 1 Standarda prezidenta Slovenskej republiky ma podobu cerveneho stvorca z ktoreho spodneho okraja vyrasta modre trojvrsie s bielym dvojitym krizom v proporciach statneho znaku Slovenskej republiky Bielo modro cerveny lem vychadza bielou farbou z horneho rohu standardy od zrde Kresba znamenia je strieborna strieborna linka lemuje cerveny stvorec aj celu standardu 2 Farebne vyobrazenie standardy prezidenta Slovenskej republiky je prilohou tohto zakona 3 1 Standarda prezidenta Slovenskej republiky sa pouziva na oznacenie jeho trvaleho alebo docasneho sidla 2 Standarda prezidenta Slovenskej republiky sa moze pouzit pri vykone funkcii prezidenta Slovenskej republiky Panslavisckiya koleryScyag panslavisckaga ruhu Panslavisckiya kolery chyrvony sini i bely vykarystoyvayucca na scyagah vyalikaj kolkasci krain sa slavyanskim naselnictvam Panslavisckiya kolery pachali shyroka yzhyvacca y XIX st padchas roskvitu panslavisckaga ruhu yany simvalizavali idealy revalyucyi i svabody Yosc shmatlikiya teoryi ab tym chamu menavita chyrvony sini i bely kolery byli abrany panslavisckim ruham nekatoryya myarkuyuc shto geta prosta najbolsh raspaysyudzhanyya kolery y nacyyanalnyh kascyumah slavyan inshyya zvyazvayuc takoe kalyarovae spaluchenne z uplyvam Francuzskaj revalyucyi treciya bachac u getyh kolerah uplyy scyaga Rasijskaj imperyi yakaya chasta ysprymalasya slavyanami Aystra Vengryi i Balkanskaga payvostrava yak kraina vyratavalnik slavyan Na syonnyashni dzen akramya Slavakii panslavisckiya scyagi mayuc nastupnyya krainy Harvatyya Rasiya Slaveniya Serbiya Chehiya Scyag Balgaryi nyagledzyachy na zamenu sinyaga koleru na zyalyony taksama mae panslavisckae pahodzhanne Padobnyya scyagiScyag Slavenii Scyag Rasii Scyag Serbii Scyag Harvatyi Scyag Paragvaya Scyag Niderlanday Scyag LyuksemburgaGl taksamaGistoryya Slavakii Dzyarzhaynyya simvaly Slavakii Gerb Slavakii Gimn SlavakiiZnoski63 1993 Z z ZAKON NARODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18 februara 1993 o statnych symboloch Slovenskej republiky a ich pouzivani nyavyzn Sur base du fichier au format svg en annexe nyavyzn SLOVAKIA nyavyzn www vexilla mundi com Titus Kolnik Societas Ars et Scienta Dvojramenny kriz nyavyzn 1997 Ladislav Vrteľ et Ladislav Cisarik Nacyyanalnaya Rada Slavakii Vytvarne stvarnenie navrhu statneho znaku Slovenskej republiky nyavyzn sakavik 1990 Petr Holas Vexilolognet Slovensko nyavyzn Petr Holas Vexilolognet Ceska a ceskoslovenska vlajka nyavyzn nedastupnaya spasylka Arhivavana z pershakrynicy 8 sakavika 2005 Praverana 5 listapada 2015 Zeljko Heimer FOTW Flags Of The World website Slovakia nyavyzn 18 janvier 2003 Spolecna cesko slovenska digitalni parlamentni knihovna k vladnemu navrhu zakona o statnej vlajke statnej zastave statnom znaku a statnej pecati nyavyzn USTAVNY ZAKON z 25 novembra 1992 o zaniku Ceskej a Slovenskej Federativnej Republiky nyavyzn listapad 1992 Ustava Slovenskej republiky uplne znenie nyavyzn 29 listapada 2010 g Tomas Galis www tyzden sk O dvojkrizi na trojvrsi nyavyzn 22 aout 2010 ZAKON NARODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKy z 20 oktobra 1993 o statnych sviatkoch dnoch pracovneho pokoja a pamatnych dnoch nyavyzn nedastupnaya spasylka 20 kastrychnika 1993 Arhivavana z pershakrynicy 19 snezhnya 2011 Praverana 5 listapada 2015 Zakon o namornej plavbe c 435 2000 Z z uplne znenie zakona nyavyzn 30 kastrychnika 2000 220 2001 Vyhlaska Ministerstva dopravy post a telekomunikacii o pouzivani statnej vlajky Slovenskej republiky a inych vlajok na namornej lodi nyavyzn 18 maya 2001 United Nations Review of marine transport 2007 nyavyzn nedastupnaya spasylka Arhivavana z pershakrynicy 7 snezhnya 2017 Praverana 5 listapada 2015 namornik org Vyvoj namornej dopravy v Cechach a na Slovensku nyavyzn 24 studzenya 2011 nedastupnaya spasylka Ministere de l interieur de la republique slovaque Odporucanie ministerstva vnutra SR c SVS 204 2004 00329 du 19 avril 2004 nyavyzn krasavik 2004 www slovakyachting sk SLOVENSKO MA SVOJU VLAJKU NAMORNEHO JACHTINGU nyavyzn nedastupnaya spasylka Arhivavana z pershakrynicy 3 sakavika 2009 Praverana 5 listapada 2015 Viktor Kobielsky www slovensko39 45 estranky sk Symboly Slovenskej republiky v r 1939 1945 nyavyzn www prezident sk Symboly prezidenta SR nyavyzn SpasylkiNa Vikishovishchy yosc medyyafajly pa teme Scyag SlavakiiGety artykul uvahodzic u lik dobryh artykulay belaruskamoynaga razdzela Vikipedyi

Апошнія артыкулы
  • Май 20, 2025

    12 лістапада

  • Май 21, 2025

    12 ліпеня

  • Май 20, 2025

    12 лютага

  • Май 20, 2025

    12 красавіка

  • Май 21, 2025

    12 кастрычніка

www.NiNa.Az - Студыя

  • Вікіпедыя
  • Музыка
Звяжыцеся з намі
Мовы
Звязацца з намі
DMCA Sitemap
© 2019 nina.az - Усе правы абаронены.
Аўтарскія правы: Dadash Mammadov
Бясплатны сайт для абмену дадзенымі і файламі з усяго свету.
Верхняя частка