Пярэдняя Азія (Заходняя Азія, Паўднёва-Заходняя Азія) — геаграфічны рэгіён у Азіі, які ўключае ў сябе, з геаграфічнага пункта гледжання, Закаўказзе, Капетдаг, , Армянскае і Іранскае нагор’і, Месапатамію, Аравійскі паўвостраў і Левант, а з палітычнага пункта гледжання тры рэгіёна — Блізкі Усход (без Афрыканскай часткі), Сярэдні Усход і Паўднёвы Каўказ (часткова).
Пярэдняя Азія | |
---|---|
Кантынент | Азія |
Месцазнаходжанне | |
Тэрыторыя перакрываецца з | Сярэдні Усход |
Колькасць насельніцтва |
|
Мяжуе з | Цэнтральная Азія і Паўднёвая Азія |
![]() | |
Эканоміка тэмы | economy of West Asia[d] |
Колькасць дзяцей, якія не вучацца ў школе | 9 610 946 |
![]() |

Геалагічная будова
Большая частка Заходняй Азіі запоўнена горнымі сістэмамі Альпійскай геасінклінальнай вобласці, якія з’яўляюцца працягамі горных сістэм Паўднёвай Еўропы. У рэльефе яны выяўлены ў выглядзе нагор’яў з адносна прыпаднятымі ўкраіннымі ланцугамі і апушчанымі ўнутранымі пласкагор’ямі. На поўдзень ад іх прычляняецца Аравійска-Сірыйская глыба, якая ўяўляе частку . Аравійская вобласць ва ўсіх адносінах бліжэй да Паўночнай Афрыкі, чым да астатняй Азіі.
Прыродныя характарыстыкі
Агульнай характарыстыкай з’яўляецца перавага арыдных ландшафтаў з шырока распаўсюджанымі пустынямі, паўпустынямі і сухімі стэпамі, наяўнасцю вялікіх бяссцёкавых абласцей. Лепшай увільготненасцю адрозніваюцца ўзбярэжжы Міжземнага, Чорнага, поўдня Каспійскага мораў, а таксама паўднёвы захад Аравійскага паўвострава і некаторыя горныя раёны.
Рэгіён багаты нафтай (галоўным чынам у басейне Персідскага заліва і Каспійскага мора).
Важную ролю ў сельскай гаспадарцы большасці краін Пярэдняй Азіі адыгрывае наяўнасць пашавых угоддзяў, што вызначае развіццё тут жывёлагадоўлі (у многіх раёнах — качавога).
Сучасны палітычны падзел
Варта адзначыць, што Азербайджан і Грузію адносяць часткова або цалкам да спісу еўрапейскіх краін. Уключэнне Азербайджана і Грузіі ў спіс краін Заходняй Азіі, грунтуецца перш за ўсё на частковым геаграфічным размяшчэнні паміж Еўропай і Азіяй
У наш час гэты рэгіён ахоплівае тэрыторыі дзяржаў:
На тэрыторыі рэгіёна знаходзіцца таксама большасць часткова прызнаных дзяржаў свету:
Рэспубліка Абхазія
Турэцкая Рэспубліка Паўночнага Кіпра
Паўднёвая Асеція
Дзяржава Палесціна
А таксама непрызнаная дзяржава:
Нагорна-Карабахская Рэспубліка
Асноўныя этнічныя групы рэгіёна:
- азербайджанцы
- асірыйцы
- арабы
- армяне
- грэкі
- грузіны
- яўрэі
- курды
- лезгіны
- персы
- пуштуны
- талышы
- туркі
Зноскі
- (unspecified title) — World Bank Open Data. Праверана 22 кастрычніка 2024.
- UNESCO Institute for Statistics
- map europe, worldatlas. Worldatlas(недаступная спасылка). Архівавана з першакрыніцы 19 лістапада 2013. Праверана 1 кастрычніка 2012.
Літаратура
- Западная Азия. Серия «Обычаи народов мира». М.: «Мир книги», 2010. 222 с. ISBN 5486035837, 9785486035838
- История Древнего Востока: Зарождение древнейших классовых обществ и первые очаги рабовладельческой цивилизации. Ч. 2: Передняя Азия, Египет. М., 1998.
- Лазарев М. С. Западная Азия: этнополитическая ситуация / Институт востоковедения (Российская академия наук). . М.: «Наука», Издательская фирма «Восточная лит-ра», 1993. 230 с.
- Прошин Н. И., Куракова Л. И. Зарубежная Азия: общий обзор, Юго-Западная Азия. Энциклопедия «Страны и народы». М.: «Мысль», 1979. 380 с.
- Языки мира: Древние реликтовые языки Передней Азии / РАН. Институт языкознания. Под ред. Н. Н. Казанского, А. А. Кибрика, Ю. Б. Корякова. — М.: Academia, 2010.
Спасылкі
- Middle East, West Asia, National Geographic Style Manual, National Geographic Society
Аўтар: www.NiNa.Az
Дата публікацыі:
Pyarednyaya Aziya Zahodnyaya Aziya Paydnyova Zahodnyaya Aziya geagrafichny regiyon u Azii yaki yklyuchae y syabe z geagrafichnaga punkta gledzhannya Zakaykazze Kapetdag Armyanskae i Iranskae nagor i Mesapatamiyu Aravijski payvostray i Levant a z palitychnaga punkta gledzhannya try regiyona Blizki Ushod bez Afrykanskaj chastki Syaredni Ushod i Paydnyovy Kaykaz chastkova Pyarednyaya AziyaKantynentAziyaMescaznahodzhanneAziyaTerytoryya perakryvaecca zSyaredni UshodKolkasc naselnictva296 392 034 chal 2023 Myazhue zCentralnaya Aziya i Paydnyovaya AziyaEkanomika temyeconomy of West Asia d Kolkasc dzyacej yakiya ne vuchacca y shkole9 610 946 Medyyafajly na VikishovishchyZapyt Zahodnyaya Aziya peranakiroyvaecca syudy gl taksama Pyarednyaya AziyaPyarednyaya Aziya na karce svetuGealagichnaya budovaBolshaya chastka Zahodnyaj Azii zapoynena gornymi sistemami Alpijskaj geasinklinalnaj voblasci yakiya z yaylyayucca pracyagami gornyh sistem Paydnyovaj Eyropy U relefe yany vyyayleny y vyglyadze nagor yay z adnosna prypadnyatymi ykrainnymi lancugami i apushchanymi ynutranymi plaskagor yami Na poydzen ad ih prychlyanyaecca Aravijska Siryjskaya glyba yakaya yyaylyae chastku Aravijskaya voblasc va ysih adnosinah blizhej da Paynochnaj Afryki chym da astatnyaj Azii Pryrodnyya haraktarystykiAgulnaj haraktarystykaj z yaylyaecca peravaga arydnyh landshaftay z shyroka raspaysyudzhanymi pustynyami paypustynyami i suhimi stepami nayaynascyu vyalikih byasscyokavyh ablascej Lepshaj uvilgotnenascyu adroznivayucca yzbyarezhzhy Mizhzemnaga Chornaga poydnya Kaspijskaga moray a taksama paydnyovy zahad Aravijskaga payvostrava i nekatoryya gornyya rayony Regiyon bagaty naftaj galoynym chynam u basejne Persidskaga zaliva i Kaspijskaga mora Vazhnuyu rolyu y selskaj gaspadarcy bolshasci krain Pyarednyaj Azii adygryvae nayaynasc pashavyh ugoddzyay shto vyznachae razviccyo tut zhyvyolagadoyli u mnogih rayonah kachavoga Suchasny palitychny padzelVarta adznachyc shto Azerbajdzhan i Gruziyu adnosyac chastkova abo calkam da spisu eyrapejskih krain Uklyuchenne Azerbajdzhana i Gruzii y spis krain Zahodnyaj Azii gruntuecca persh za ysyo na chastkovym geagrafichnym razmyashchenni pamizh Eyropaj i Aziyaj U nash chas gety regiyon ahoplivae terytoryi dzyarzhay Afganistan zvychajna ne yklyuchaecca y panyacce Zahodnyaj Azii Azerbajdzhan chastkova Armeniya Bahrejn Gruziya chastkova Egipet tolki Sinajski payvostray Izrail Iardaniya Irak Iran Emen Katar Kipr Kuvejt Livan Ab yadnanyya Arabskiya Emiraty Aman Saudayskaya Araviya Siryya Turcyya chastkova Na terytoryi regiyona znahodzicca taksama bolshasc chastkova pryznanyh dzyarzhay svetu Respublika Abhaziya Tureckaya Respublika Paynochnaga Kipra Paydnyovaya Aseciya Dzyarzhava Palescina A taksama nepryznanaya dzyarzhava Nagorna Karabahskaya Respublika Asnoynyya etnichnyya grupy regiyona azerbajdzhancy asiryjcy araby armyane greki gruziny yayrei kurdy lezginy persy pushtuny talyshy turkiZnoski unspecified title World Bank Open Data Praverana 22 kastrychnika 2024 lt a href https wikidata org wiki Track Q21540096 gt lt a gt UNESCO Institute for Statistics lt a href https wikidata org wiki Track Q3152127 gt lt a gt map europe worldatlas Worldatlas nyavyzn nedastupnaya spasylka Arhivavana z pershakrynicy 19 listapada 2013 Praverana 1 kastrychnika 2012 LitaraturaZapadnaya Aziya Seriya Obychai narodov mira M Mir knigi 2010 222 s ISBN 5486035837 9785486035838 Istoriya Drevnego Vostoka Zarozhdenie drevnejshih klassovyh obshestv i pervye ochagi rabovladelcheskoj civilizacii Ch 2 Perednyaya Aziya Egipet M 1998 Lazarev M S Zapadnaya Aziya etnopoliticheskaya situaciya Institut vostokovedeniya Rossijskaya akademiya nauk M Nauka Izdatelskaya firma Vostochnaya lit ra 1993 230 s Proshin N I Kurakova L I Zarubezhnaya Aziya obshij obzor Yugo Zapadnaya Aziya Enciklopediya Strany i narody M Mysl 1979 380 s Yazyki mira Drevnie reliktovye yazyki Perednej Azii RAN Institut yazykoznaniya Pod red N N Kazanskogo A A Kibrika Yu B Koryakova M Academia 2010 SpasylkiMiddle East West Asia National Geographic Style Manual National Geographic Society